RÍM, Taliansko

S rozlohou 1290 km2 a počtom 2 823 201 obyvateľov je Rím najväčším hlavným mestom Európy, zároveň je sídlom talianskej vlády, administratívy a ekonomiky.

Pre neuveriteľné množstvo pamiatok, múzeí a galérií sa taktiež zaraďuje medzi tie najatraktívnejšie destinácie, ktoré cestový ruch ponúka a celoročne je hojne navštevovaný turistami zo všetkých končín sveta.

Mesto Romula a Rema

Na máloktorú svetovú metropolu sa viaže toľko legiend, ako práve na Rím.

Jednou z najznámejších je asi tá o založení tohto veľkolepého mesta miest.V dávnych časoch, údajne, na území dnešného Ríma žili dvaja bratia- dvojičky menom Romulus a Remus, ktorých odchovala vlčica na svojom mlieku.

Keď títo chlapci vyrástli, na brehoch rieky Tiber vybudovali nádherné mesto, no nastala medzi nimi hádka, ktorý z nich bude tomuto mestu vládnuť a po kom bude toto mesto pomenované. Hádka vyústila až do bratovraždy. Povesť hovorí, že tento spor vyhral Romulus a preto Rím nesie jeho meno- ROMA.

Pravda je však menej napínavá. Rím v skutočnosti založil kmeň Etruskov pred približne 2800 rokmi a započal tak základy snáď najvyspelejšej a najcivilizovanejšej spoločnosti starovekého sveta. Rím bol tiež prvým veľkomestom v dnešnom ponímaní, už na prelome letopočtov dosahoval vyše 1 000 000 stálych obyvateľov.

Geografická poloha

Mesto Rím sa nachádza v talianskej provincii Roma v oblasti Lazio. Rozkladá sa na siedmych pahorkoch, na oboch brehoch rieky Tiber, 20 km od pobrežia Tyrrhenského mora.

Na území Ríma sa nachádza aj suverénny cirkevný mini štát Vatikán.

Vatikán

Vznikol na základe tzv. Lateránskych dohôd, v časoch kedy už v Talianku vládol fašisticky orientovaný diktátor Benito Mussolini. Tieto zmluvy boli uzatvorené medzi Talianskym štátom a Svätou stolicou 11. februára 1929. Vatikán tvorí samostatný a nezávislí územný celok s rozlohou 0,44 km2 a približne 900 obyvateľmi (90% Taliani, 10% Švajčiari). Čelným predstaviteľom tohto mini štátu je rímsky biskup- pápež.

Centrálnu časť tohto priestranstva zaberá bazilika sv. Petra s kolonádou (autor: Bernini) a námestím, vatikánske múzeá a Sixtínska kaplnka, ktoré sú voľne prístupné turistom. Okolité paláce však už patria pod administratívnu správu a súkromné rezidencie pápeža.

Kupola svätopeterskej baziliky s vyhliadkou na mesto je taktiež sprístupnená návštevníkom, dostanete sa na ňu buď po schodoch alebo výťahom.(počas mojej prítomnosti žiadne zo vstupov neboli spoplatnené).

Fotografovania chtiví turisti iste ocenia, ako suvenír, jednu spoločnú fotografiu s príslušníkom švajčiarskej gardy, ktorá je elitnou jednotkou a ochrannou zložkou pápeža a zároveň neoficiálnym „maskotom” Vatikánu.       

Gardisti totiž nosia oblečené pestrofarebné uniformy, ktorých návrhy siahajú až do 15. storočia.

Hoci je Vatikán nezávislým štátom, nemá zavedenú vlastné platidlo, preto sa aj na jeho území platí jednotnou európskou menou.

Čo navštíviť v Ríme?

Na podrobnú a dôslednú prehliadku „Večného mesta” vám určite nebudú stačiť  hodiny ani dni, ale celé týždne, pretože Rím je priam výkladnou skriňou  kultúrneho dedičstva celej západnej civilizácie a obrovským archeologickým náleziskom.

Stovky kilometrov múzeálnych plôch, galérií a obrazární mapujú komplexný vývoj európskeho umenia a kultúry od dôb raného staroveku až po súčasnosť.

Z historických pamiatok sa vás posnažím oboznámiť aspoň s tým nepatrnným zlomkom, ktorý som mal možnosť vidieť ja sám počas mojej jednodňovej návštevy.

Benátsky palác a Benátske námestie

(Palazzo Venezia, Piazza Venezia)

Palác bol postavený v r.1455 pre kardinála Pietra Barbu, neskoršieho pápeža Pavla II.

Umelecká koncepcia budovy sa prisudzuje významnému architektovi Leonovi Batistovi Albertovi a je považovaný za jeden z prvých dokladov rímskej renesancie. Vyznačuje sa pomerne strohými tvarmi, avšak okrové priečelie je zjemnené troma radamiokien z bieleho mramoru, za povšimnutie stoja okná šľachtického poschodia ozdobené guelfským krížom.

V budove dnes sídli umelecká exozícia sústredená okolo vzácnych stredovekých a renesančných diel. Vminulosti z balkóna paláca pápeži sledovali dostihové preteky koní, ktoré boli voľne vypustené do ulíc vtedajšieho Ríma a počas fašistickej éry Talianska z toho istého balkóna Mussolini prednášal svoje propagandistická prejavy talianskemu ľudu.

Námestie (v tesnom susedstve Benátskeho paláca) leží v samom strede Ríma a patrí k najpodmanivejším verejným priestranstvám celého mesta. Štvorcovému námestiu dominuje honosný pamätník „Oltár vlasti”. Pre svoju výnimočnú polohu sa Piazza Venezia stalo východiskovým bodom väčšiny prehliadkových okruhov Rímom.

Pamätník Viktora Emanuela II. (Oltár Vlasti)

(Monumento a Vittorio Emanuele II. (Altare della Patria)

Veľkolepý pamätník z bieleho vápenca bol vybudovaný podľa návrhu G. Sacconiho ako pripomienka na zjednotenie Talianska v roku 1871 a ako oslava najvyšších vlasteneckých, národných a vojenských hodnôt. Stavba tohto monumentu bola zahájena v roku 1885 a jeho dokončenie trvalo celé štyri desaťročia.

V priestoroch vo vnútri pamätníku sídli ústav dejín a múzeum talianského národno oslobodeneckého hnutia, knižnica a archív.

Kapitol

(Campidoglio)

- latinsky Capitolium, je najznámejší zo siedmych rímskych pahorkov. Pôvodne tu bolo stredisko náboženského života, neskôr sa stal Kapitol svedkom najdôležitejších udalostí rímskych dejín.

Na vrcholku kopca v staroveku stál chrám Jupitera Kapitolského, z ktorého sa dodnes zachovali len nepatrné zvyšky. Z odvrátenej strany tejto časti Kapitolu, nazývanej aj Tarpejská skala, vraj zhadzovali zradcov vlasti.

Dnes sa tu nachádza námestie štvorcového pôdorysu, ktorého autorom, na želanie pápeža Pavla III., je slávny taliansky sochár Michelangelo.

Na námestie sa vstupuje impozantným schodiskom, v strede je umiestnená kópia pôvodnej jazdeckej sochy cisára Marka Aurélia z 2. storočia n.l.( jej originál je dnes uložený v zbierkach Kapitolských múzeí a ako jedna z mála unikla barbarskému ničeniu pohanských pamiatok v období stredoveku).

V čele námestia je postavený Palazzo Senatoriale, v pravo od neho je Palazzo Conservatori, vľavo Palazzo Nuovo.

Fórum Romanum

(Foro Romano)

Fórum bolo niekdajším centrom starého Ríma, z pôvodne bažinatej a neúrodnej oblasti sa postupom storočí stalo  verejným priestranstvom demonštrácim rímsku nadvládu a rozmach.

Rozprestierali sa tu obchody, vládne a súdne budovy a baziliky.

Počiatky zástavby v tejto lokalite mesta siahajú až do doby etruského osídlenia.

Keďže je Fórum najstaršou historickou pamiatkou v Ríme, určite ho nesmiete zo svojich potuliek vynechať, turistom je voľne prístupné priamo z Kapitolského námestia.

Z dochovaných ruín iste stojí za vašu pozornosť najmä víťazný oblúk cisára Septima severa, senátorská kúria, chrám Antonina a Faustíny, Dom Vestálok a mohutné zrúcaniny Maxentiovej baziliky.

Koloseum

(Colosseo)

Priamo od Kapitolu cez Posvätnú cestu na Foro Romano a popod víťazný oblúk cisára Tita prídete rovno k majestátnym ruinám amfiteátru cisára Flávia, ktorý je však známejší pod názvom Koloseum.

S výstavbou tejto triumfálnej „megastavby” sa začalo v roku 72 n.l. za vlády cisára Vespasiána na mieste Nerovho umelého jazera. Dielo dokončil v roku 80 Vespasiánov syn cisár Titus. Na dnešné pomery možno Koloseum na nás nepôsobí nejak udivujúco, ale v dobe svojho vzniku bolo niečím dovtedy nevídaným. S rozmermi 188m dĺžka, 156m šírka, 48,5m výška a 527m obvod je najväčšou arénov staroveku, ktorá do svojich útrob pojala až 50 000 divákov.

Okrem holých tehlových stien toho z bývalej slávy a veľkoleposti Kolosea, až na niekoľko architektonických prvkov, veľa nezostalo. Za jeho súčastný stav sú zodpovedné storočia rabovania, ničenia a znehodnocovania tohto skvostu antickej architektúry. Po definitívnom zákaze krvavých zápasov v tomto amfiteátri a následnom spustnutí poslúžili sochy a mramor z Kolosea na zveľaďovanie rímskych palácov a kostolov.

Rabovanie tejto pamiatky zastavil v 16. storočí až pápež Július II. a Koloseum vyhlásil za pamätník martýrstva prvých kresťanov (na jednej zo stien je umiestnená aj pamätná tabuľa pripomínajúca obete z časov prenasledovania kresťanov v starom Ríme).

Dnes je Koloseum za poplatok sprístupnené aj turistom.

 Panteón

(Pantheon)

Je azda jeden z posledných zachovaných antických chrámov na svete.

Nechal ho postaviť zať cisára Augusta konzul M. Agrippa v roku 27 pred n.l. na počesť všetkých bohov.

Súčasná podoba pochádza z rokov 118- 125. kedy cisár Hadrián dal chrám, značne poškodený požiarom, obnoviť.

V roku 609 ho pápež bonifác IV. zasvätil kresťanskému kultu všetkých svätých a len vďaka tomu sa Panteón dodnes zachoval nepoškodený. Táto kruhová stavba má rovnakú výšku aj šírku (43m) a jej dominujúcim stavebným prvkom je mohutná kupola so stredovým otvorom o priemere 9 metrov.

Pamiatka je prístupná bez poplatku.

Anjelský hrad

(Castel Sant’ Angelo)

- Bol pôvodne postavený ako mauzóleum pre cisára Hadriána a jeho rodinu v rokoch 117 až 138, avšak od roku 509 nesie svoj terajší názov.

Zo svojho pôvodného vzhľadu si táto stavba dodnes mnoho nezachovala, keďže v priebehu storočí až do roku 1932 prechádzala radikálnymi stavebnými úpravami.

Hrad postupne slúžil ako pevnosť, kasárne, obydlie a útočisko pápežov a tiež ako väzenie (väznili tu napríklad G. Bruna a Cagliostra).

Z hornej terasy hradu je nádherný výhľad na celé mesto vrátane Vatikánu.

Fontána di Trevi

K asi najmalebnejším a najromantickejším zákutiam centra Ríma nepochybne patrí fontána Trevi.

Na konci 17 storočia ju postavil architekt N. Salvi z vôle pápeža Klementa XII. Na mušli pod jej stredným oblúkom je socha boha morí Oceána ťahaného dvoma trifónmi.

Nádrž fontány má symbolizovať more a hovorí sa, že kto do nej vhodí mincu, určite sa do Ríma zase vráti...

Slovo na záver

RÍM- pojem predstieranej dokonalosti, pri ktorom si uvedomíte skutočný význam rýchleho vzostupu a zároveň ešte závratnejšieho úpadku.

V najslávnejších časoch rímskeho impéria býval tlčúcim srdcom celej ríše, sústreďoval sa v ňom náboženský, politický aj obchodný život. Navonok budil dojem nezničiteľného sídla mocných a ľstivých cisárov, no zrejme nikto nepredpokladal, aký krutý osud postihne toto veľkolepé mesto...

Rím bol ozajsnou tepnou po všetkých stránkach prekvitajúcej rímskej spoločnosti, avšak do dneška z jeho predošlej vznešenosti zostali len smutné, no stále hrdé, zašlú slávu pripomínajúce ruiny.

Už len niekoľko málo stĺpov nostalgicky sa týčiacich zo zeme pripomína ten čulí ruch, ktorý, akoby odvial vietor búrlivých udalostí a náhlych zmien nasledujúcich po páde najmocnejšej ríše starovekého sveta.

No tiež si toto skvostné mesto zaslúži i odbiv za to ako po svojom niekoľkonásobnom zrovnaní so zemou a vypálením nájazdmi barbarov dokázalo zase povstať ako bájny Fénix znovuzrodený z popola a ukázať svetu hrdo nastavenú tvár...

Netuším, čo viac dodať, než vás srdečne pozvať do tohto krásneho mesta. Slová sú zbytočné, Rím treba jednoducho len vidieť a zažiť...

Sracoval: MB